V rujnovej samote pocichu dumá lovecký zámek zvlčilého grófa Lyrics

V závetrí sosnových hájov spočíva lovecký zámek Hmly jesene obkružujú jeho vikiere a veže V osamení salónku mlčanlivo sedzí gróf Emblém zavrhnutého rodu na gobelíne Žltkasté svetlo svíček odhaluje steny s parožím, kým rujen roztahuje stríberný závoj rána ponad šípkové kere a vresoviská S jutreným krákaním vracá sa z lovu surovec-nestvora Zvlčilá podoba opadá s mesácem Po nekeré noci zasýci ho dzivá zver Neradno však chodzit v blízkost panstva prostému sedlákovi, či ružolícej panne, čo pred svitaním chce zelín natrhat V takých drápy obludy chlpatej sa zatnú a ku sosnovej klenbe vznese sa škrekot, pretínajúc včasnú písen tetrova.


In October's Solitude, silently the Hunting Chateau of the wolfish Count is brooding (English Translation)

In the leeward side of the fir woods, the hunting chateau resides The mists of autumn encircle its dormers and towers The count sits silently in the solitude of the salon Emblem of a castaway lineage on the tapestry Luteolous candlelights reveals the walls with antlers, while October spreads the silvery shroud of morrow over briar bushes and dreary moors With the matutinal cawing, the savage beast returns from the hunt The wolfish form fades away with the moon On some nights, wild animals appease his hunger But it is not advisable to stray near the demesne for a simple peasant or a rosy-cheeked maiden, who wants to pick herbs before daybreak Fangs of the furry beast will cut into them and towards the arch of firs a screech will rise, interrupting the early song of a wood grouse.