druhé album sa ešte stále odlišuje od ich neskoršej podarenej tvorby, avšak oproti debutu počuť jednoznačný kvalitatívny posun. Pritom hudba je prevažne stále Death/Thrash Metal, avšak už sa tu objavujú aj prvky Doom a je zaujímavejšie. King Fowley používa prevažne agresívny rev/krik v kombinácii s growlingom (murmur). Gitary mohli mať o niečo lepší zvuk, avšak po hudobnej stránke sú podarené.   Oct 8, 2019

stále je to prevažne Death Metal -ová nahrávka (EP) s vplyvom Thrash -u, avšak oproti debutu sú piesne už kvalitnejšie (aj keď stále nedosahujú z môjho pohľadu podarený štýl neskorších albumov)   Oct 8, 2019

zatiaľ posledné album je aj posledným albumom pre bubeníka Dave Castillo, ktorý nešťastne zomrel utopením počas dovolenky (R.I.P. 2018). Album je dosť gitarové, prevažne v rýchlejšom tempe, avšak obsahuje menej sól a melodických vyhrávok. Piesne akoby častejšie opakovali určité motívy. Štýl je naďalej Thrash/Death/Heavy Metal. Zvuk je podarený a obal by sa dal zaradiť medzi klasiku Deceased.   Sep 30, 2019

Je to prvé radové album, ktoré nahral nový bubeník Dave Castillo a Kingsley "King" Fowley sa mohol sústrediť len na svoj rev/growling (murmur)/hovorený spev (inak boli spoluhráči v kapele October 31). Náhrada za bicími, rovnako aj gitarová práca je naďalej podarená a basová gitara je počuteľná. Stručne: podarené Thrash/Death/Heavy Metal -ové album.   Sep 30, 2019

dalo by sa napísať, že je to zhrnutie predošlých dvoch kompilácií / prerobených piesní, a to: "Zombie Hymns" z roku 2002 a "Rotten to the Core" z roku 2004. Prvá obsahovala metal-ové a rock-ové covery, druhá prevažne punk-ové (tú som hodnotil nižšie).   Sep 30, 2019

kompilácia coverov prevažne punkových skupín a keďže až na pár výnimiek daný štýl moc nemusím, dané album ani nehodnotím moc pozitívne. Možno keby Deceased vtlačili piesňam výraznejšie svoj štýl, ohodnotil by som ho inak. Tak je to až na pár lepších piesní priemerná kompilácia.   Sep 30, 2019

oproti predošlým je rýchlejšie, aj keď naďalej čerpá z viacerých štýlov, čiže kombinácia Thrash/Death/Heavy Metal -u, pričom Thrash -ový element je najviac zastúpený. no samozrejme nezabudli ani na melodické gitarové prvky a klasické sóla. Podarené album.   Sep 30, 2019

EP pozostávajúce prevažne z coverov: "Zombie Attack - Tankard" ; "Reaganomics - D.R.I." ; "New Age of Total Warfare - Warfare" ; "Deathrider - Anthrax" a troch pôvodných piesní   Sep 30, 2019

album obsahuje väčšinou dlhšie piesne - nad 5 minút, len jedna je pod (4:20), pritom vôbec nenudí. Štýlovo pokračujú v smere predošlého (v ich diskografii) prelomového albumu, čiže: Death/Thrash/Heavy Metal s melodickými gitarami a klasickými sólami. Ich veľkou výhodou sú dvaja gitaristi - jeden riffuje, druhý sóluje/používa vyhrávky a naopak. Oproti predošlému ubudli intrá a pochmúrne pasáže.   Sep 30, 2019

na danom albume našli jednoznačne svoj zvuk a smer, pričom štýloho sa pohybujú v Death/Thrash/Heavy Metal -e. Spevák (a na tomto albume aj bubeník) King Fowley našiel svoju hlasovú polohu, príčom používa kombináciu medzi growlingom (murmur), hovoreným slovom, revom a akoby ukričaným hrubým spevom. Gitary sú melodické a dosť čerpajú z Heavy Metal -ovej scény, čo je celkom podarené   Sep 29, 2019

po cca 16-tich rokoch dáva skupina o sebe vedieť prostredníctvom dvojskladbového EP - Thrill You. Štýl ostal zachovaný, zostava je skoro nezmenená (výmena dvoch členov). Hudba je stále kvalitná, pestrá a prepracovaná. Avšak aj keď je podarená, prvé dva albumy úplne nedorovnala (hlavne nový growler je čiastočne slabší), ostatní členovia sú naďalej kvalitný.   Sep 28, 2019

zatiaľ posledné radové album je zasadené prevažne v európskom Power Metal -e, pričom občas využíva prvky Melodického Heavy Metal -u alebo aj extrémnejších prvkov. Zvuk je naďalej výborný, rovnako aj spev, prípadne využitie hudobných nástrojov. Album spestrili dvaja hostia: výborný Tim "Ripper" Owens - "As I Burn" a Abbath - "Tearing Up the World".   Sep 21, 2019

návrat k pôvodnejšiemu štýlu z prvých dvoch albumov, čiže európsky Power Metal, pričom ubudli rýchlejšie pasáže a pohybujú sa prevažne v strednom tempe. No opäť viac využívajú prednosti dvoch gitaristov a plnšieho zvuku, striedania sól, melodických vyhrávok a riffov. Podarené album s výborným zvukom.   Sep 21, 2019

celkom krátke album (34:48), ktoré je opäť inšpirované knihou, presnejšie detskou: "The Rainbow Goblins" od talianského autora Ul de Rico. Album pokračuje v ich štýle z posledného obdobia, čiže Alt./Psychadellic/Funk Rock s prvkami Progu.   Sep 16, 2019

z môjho pohľadu ich druhé najsilnejšie album (po albume "Pork Soda" z roku 1993), pokračuje v štýle Alternative/Funk/Experimental Rock -u s občasnými Psychadellickými prvkami. Na albume sa objavili viacerí známi hostia: Tom Morello (Rage Against the Machine), James Hetfield (Metallica), Jim Martin (ex-Faith No More), Tom Waits, atď.   Sep 16, 2019

návratové dlhohrajúce album po poriadne dlhej dobe, pričom sa pohybuje v štýle predošlých albumov: čiže Alternative/Funk/Experimental Rock s občasnými Psychadellickými prvkam   Sep 16, 2019

album je inšpirované soundtrackom k filmu z roku 1971: Willy Wonka & the Chocolate Factory. To čo možno funguje na obrazovom plátne/v TV nemusí (a z môjho pohľadu ani nefunguje) v tomto prípade oblasti hudobnej. Je to ich najslabšie album, také pozliepané, málo rockové s nezaujímavými (prinajlepšom) hlasmi a priemernou hudbou.   Sep 16, 2019

nové album je prvé s novým bubeníkom - Bryan "Brain" Mantia. Štýlovo sa opäť pohybujú v Alternative/Funk/Experimental Rock -u pričom pridali občasné prvky Blues a Ragge. Inak je to ich tradičné album, jedine zvuk bicích je trošku odlišný, taký "špinavý/nedotiahnutý" - predošlé mali lepší (ale to je len detail).   Sep 16, 2019

z môjho pohľadu je to ich najlepšie album. Naďalej sa pohybujú v Alternative/Funk/Experimental Rock -u s občasnými prvkami Metal -u, avšak pridali aj psychadelickejšie prvky a oproti predošlým dvom aj vážnejšie a temnejšie texty. Dokonca aj spev mi menej vadí.   Sep 14, 2019

EP pozostávajúce z piatich piesní, pričom všetky sú cover-verzie, a to od: "Intruder - Peter Gabriel" ; "Making Plans for Nigel - XTC" ; "Sinister Exaggerator - The Residents" ; "Tippi Toes - The Meters" ; "Have a Cigar - Pink Floyd".   Sep 14, 2019

druhé album pokračuje v smere debutu, čiže štýlovo Alternative/Funk/Experimental Rock s občasnými prvkami Metal -u. V hudbe pokračujú vo všetkých pre mňa kladných aj záporných prvkoch, ktoré som popísal už pri debute, čiže nebudem sa rozpisovať, len stručne - celkom zaujímavá hudba, ale nie moc podarený štýl, tón a farba spevu.   Sep 14, 2019

Album pokračuje v smere debutu, opäť obsahuje rovnomerne rozdelenú kombináciu inštrumentálnych piesní - 5x, a spievaných piesní - 5x, pričom o spev sa podelili Chuck Billy - inak Testament (3), Clark Brown - Geezer (1,5), John West - Artension, Royal Hunt, Artlantica, atď. (9) a Chris Long/Trent Gardner - Magellan, Explorers Club, atď. (7). Pieseň "Odyssey" (6) je cover od "Dixie Dregs", ako aj "Race with Devil on Spanish Highway" (8) - od "Al Di Meola".   Sep 4, 2019

celkom slušný živák, aj keď miestami som mal pocit, akoby odozva publika bola aj zvýraznená (čiastočne doplnená). Ale možno je to len môj pocit...   Sep 1, 2019

debutové album dievčenskej Glam/Hard Rock -ovej skupiny Vixen sa nieslo v znamení melodických refrénov aj s prvkami popu, skôr doplňujúcimi gitarami a nenáročnou rytmiku (bicie sú celkom výrazné, avšak basa mohla byť hlasnejšia). Na dobu vydania je to slušné a melodické, pričom je to vhodné aj ako kulisa na nejakej Rockovej diskotéke alebo v bare.   Sep 1, 2019

celkom podarený živák s poriadnou dávkou hudby, kt. je rozdelená do dvoch samostatných CD.   Aug 30, 2019

tretie album a opäť posun k novým hudobným obzorom, štýlovo: Melancholický Experimentálny Gothic Rock/Metal s prvkami Progu, Ambientu a hlavne Psychadelliky, prevažne v strednom a pomalom tempe. Výrazný a taktiež kvalitný je mužský melodický chlapský spev a príjemný ženský spev. Zvuk albumu je podarený + hudba je na vysokej úrovni. Podarené album.   Aug 29, 2019

druhé radové album v menšej miere čiastočne pokračuje v štýle prvotiny (atmosférické a doomové prvky, variabilita, striedanie mužského a ženského vokálu), avšak viac sa posunuli k novým postupom, štýlovo Atmosferický Avantgarge/Doom/Prog. Metal. Album je pomalšie, pochmúrnejšie a viac atmosféricko/experimentálne.   Aug 28, 2019

zatiaľ posledné album, opäť kombinujú európsky a americky Thrash Metal, pričom pravidelne striedajú rýchlejšie a pomalšie (stredne tempové) pasáže. Pri speve sa viac zvýraznili melodické polohy ako aj krik/výkriky. Z môjho pohľadu je to celkom podarené album.   Aug 26, 2019

z môjho pohľadu zatiaľ ich najlepšie album, ktoré ako bonus obsahuje výborný cover od "Black Sabbath - Into The Void". Album sa naďalej pohybuje na Thrash Metal -ovej vlne, avšak zo všetkých predošlích je najprepracovanejšie.   Aug 26, 2019

This is not just a simple album by a random metal band, this is an experience, a long journey that lasted 20 years and finally ended in the most masterful way possible. I'm still at a loss for words to describe what this album means to me, Time I was my favorite album and Sons Of Winter and Stars my life song, but I believe that now this has finally been surpassed mainly by Silver Leaves, which for me is the best thing Jari has ever composed. Anyway, just listen to this!   Aug 30, 2024

Holy f***!   Aug 30, 2024

(커멘트가 날아갔네요) 간단히 다시 남기자면... 한마디로 이정도의 작품을 다시 만날수 있을까 싶을 정도의 명작이다.   Sep 6, 2024

아예 심포닉메탈로 전향해버린 플갓. 그나마 연장해주던 데스메탈적 터치는 이번 앨범에서는 찾아보기 힘들 수준이다.. 새로운 팬층을 확보할 수는 있겠지만 나는 1집이나 최소한 Labyrinth까지의 플갓이 이들 스타일의 마지노선이었다고 본다. 그때에 비하면 너무 유치해져버린 이들의 음악이 아닐수 없다.   Aug 31, 2024

The album was worth the waiting. It has it all: from majestic and epic orchestration to fast, melodic guitar solos, varied vocals and awesome pace changes and chord progressions.   Sep 2, 2024

듣고나니 점수는 정해졌다. 하지만 이 앨범을 기다린 12년의 세월과 이 앨범을 들으며 스쳐간 약 50분의 희노애락을 이곳에 어떻게 담아낼지 나는 도저히 엄두가 나지 않는다.   Sep 4, 2024

이 자켓 그림에 울분을 느낄 정도의 분들이라면 한국에서 버젓이 유통되고있는 바람의 검심과 사무라이 스피리츠를 본다면 타락한 세태를 한탄하다 각혈하고 쓰러져 사경을 헤매지 않을까. 옛날 카콥 논란때도 그렇지만 사람들이 영화,게임등과 달리 음악에만 왜이리 편협해지는건지 알다가도 모를 일.   Sep 7, 2024

Absolutely amazing, this is one of the best metal albums ever! Everybody loves the way of the fire and one with the shadows, yet Storm really is something else. I can't get tired enough, I have heard this more than 20 times already and still I find new sounds and details everytime I listen to it. It's not a metal album, Time I and II are a complete symphony. Masterpiece. The only sad part is you don't get to really feel the experience with an MP3 or cheap earphones.   Sep 14, 2024

이미 공개된 싱글 트랙들을 미루어 짐작한대로 전작의 슈거와 비슷한 살점신식 탕후루 같은 트랙들이 주류가 돼 전작과 비중이 정 반대가 되었다. 결과적으로 나쁘지는 않았지만, 이대로 간다면 데쓰 아마란스 각이라 조금 우려스럽다. 킹치만 그만큼 라이브에서의 호응도는 더욱 높아질 것으로 예상되니 또 내한 해 줘...ㅠㅜ   Aug 26, 2024

90-95.use 앨범은 2가 확실히 좋은듯.개인적 생각은 2를 위주로 1과 섞어서 70분*2시디로 한앨범으로 묶었으면 어땠을까 싶지만 이건 이것대로 아쉬웠을지도. 오랜 시간 들어왔던 이 건스의 초기작 중 이제야 확실히 취향에 따른 순위는 정했다. 1집,use2,use1순.터미네이터2에 나왔던 12.어릴 적 친구들이 13번과 오리지널 비교하며 떠들던 기억이 나는 앨범   Aug 27, 2024

소프라노 보컬 비중이 너무 많이 늘었다...근데 이 심포닉스러운게 아니라 그냥 파워메탈 같은 느낌으로 불러서 좀 이질감이 심해져서 이도 저도 아닌 음악이 될거같음   Aug 29, 2024

분명히 깔끔한 녹음과 매력적인 요소들로 귀를 잡아끄는 순간이 많지만 그 조합이 너무 매끄럽다고 할까. 가장 폭력적이어야 할 순간에도 그러지 못하고 깔끔한 느낌인 것이 아쉅다. 듣기 편해졌지만 매력적인 부분이 퇴보한 느낌으로 일장일단이 있겠다. 많은 메탈헤드들에게 어필할 듣기 좋은 앨범임은 부정할 수 없다.   Sep 1, 2024

네오클래시컬 이라는 지금은 죽어버린 이 서브장르 내에서 이보다 뛰어난 작품은 없다고 본다. 잉베이 1집, 토니 매컬파인 2집 (에릭 존슨과 스티브 바이의 작품은 이 범주애 넣지 않았음) 정도만 이 작품에 견줄 수 있으며 워낙 꿀꿀이 보컬을 많이 들어서 그런가 피터 마리노의 보컬도 개성있고 좋다. 아트마 아뉘르의 시대를 앞서간 드러밍도 예술이다.   Sep 4, 2024

악마에게 영혼을 팔고 그 댓가로 얻은 음악인가 싶을 정도로 완성도가 가히 경이롭다. 익스트림 메탈 계열이 아니더라도, 2010년대에 나온 메탈 앨범 중 손가락 안에 꼽을 명반이다. 정신나가도록 기묘한 분위기와 세상의 끝을 연상시키는 장대한 스케일, 그리고 사악한 신의 폭력을 연상시키는 헤비함이 초월적인 완성도로 매 곡마다 유황비처럼 쏟아져 내린다.   Sep 4, 2024

이게 바로 20세기 프로그레시브메탈이며 이후 프로그메탈밴드들에게 길을 제시한 아주 대단한 메탈앨범이라 생각이 든다   Sep 4, 2024

Abusolutely best albüm   Sep 5, 2024

이 앨범도 좋았다. 보컬의 서정성은 최대한 올리고 연주는 강한 밸런스. 그리고 마르코의 보컬이 수준급이라고 생각해서 이전까지 좀 아쉬웠던 면이 사라졌다.   Sep 5, 2024

olzen의 첫 앨범. 나이트 위시의 사운드는 생각외로 굉장히 터프한데 특히 이 앨범의 기타 사운드는 엄청나게 강력하다. 잼있는 것은 올젠의 목소리는 이쁜 음색이라고 해야 할까? 서로 극과 극에서 조화를 이룬다. 하지만 그래서인지 마르코의 보컬이 꽤 많이 들어간다. 이게 장점일지 단점일지는 모르겠다.어느 한곡보다는 전체적인 분위기의 통일성이 좋다   Sep 6, 2024

데릭 셰리니언의 키보드가 평가 절하당할 이유는 전혀 없다고 본다, 어쩌면 무어와 루데스보다도 독보적인 본인만의 스타일을 갖고 밴드 사운드를 탄탄하게 서포트할 수 있다는 건 굉장한 고평가를 받아야하지 않나 싶다   Sep 7, 2024